INKVIZÍCIA
V
roku 1881 dal pápež Lev XIII. otvoriť vatikánske
tajné archívy pre vedeckú verejnosť.Odvtedy sa
začali urovnávať nedorozumenia medzi Cirkvou a svetom
moderného myslenia a vedy.Vyvrcholilo to medzinárodným
sympóziom o inkvizícii v dňoch 29 – 31.10 v roku
1998 vo Vatikáne.Zišlo sa na ňom cez 50 historikov z
Európy,USA a Južnej Ameriky.Počas 3 dní boli
osvetlené rôzne témy a to a veľkou vedeckou
prísnosťou a v plnej slobode.Predchádzalo tomu
otvorenie tajných archívov rímskej Kongregácie
pre náuku viery,ktoré obsahujú akty procesov
proti osobám obvinených z herézy a to z 5tich
storočí.Pri tejto príležitosti povedal kardinál
Achille Silvestriny: „Cirkev sa nebojí konfrontácie s
historickým výskumom.“
Čo to je vlastne
tá inkvizícia?Ako a prečo vznikla?Prečo je temnou
históriou temného stredoveku?Prečo vzbudzuje odpor
voči Cirkvi ba celému kresťanstvu?
Mnohí,ktorí
považujú inkvizíciu,ako najpichľavejšiu výčitku
voči Cirkvi vlastne ani nevedia v čom spočívala.Okrem
skromných údajov zo školských učebníc a
encyklopédii,rádový čitateľ toho veľa nevie.A
práve to umožnilo,že slovo inkvizícia sa stalo
prázdnou,ale silnou frázou,heslom,zbraňou,ktorou
nepriatelia Cirkvi útočia na veriacich,aby ich
podcenili,odzbrojili a vzbudili v nich komplex viny.
Tento dôvod
nevedomosti šikovne využili protikresťanské kruhy i
jednotlivci.Spomeniem hnutie slobodomurárov a
voľnomyšlienkárov vo Francúzku v období
osvietenstva.Patria tu mená,ako F.M Voltaire,Nietze.A v
neposlednom rade ateizmus propagovaný komunizmom.
Na to,aby
sme pochopili podstatu inkvizície,jej vznik a jej
potrebu,treba poznať spoločenské pomery stredoveku: Cirkev a
štát tvorili 2 veľké bloky,ktoré niekedy
kráčali spolu,inokedy proti sebe s prevahou jednej,alebo
druhej strany v určitom čase a v určitej krajine.Totiž Európa
stredoveku bola silne kresťanská.Na utvorenie predstavy
môžeme povedať,že ateistov-tých,čo neverili v Boha
sme vo vtedajšej Európe mohli počítať na
10tky.Náboženstvo bolo samozrejmosťou,ako keď dýchame
pre stredovekého človeka; počnúc chudobnými
roľníkmi ,až po kráľov a cisárov.Bohatí
králi a šľachta sa chceli zavďačiť Cirkvi za tú,či
onú službu tak,ako je to dnes.Tu niekto daroval farárovi
pole,tam zrno a Cirkev bohatla až tak,že sa váhy pomali
začali prevažovať.To začalo byť do očí chamtivej šľachte
a tak sa stalo,že zasa na druhej starne si chcel niekto naplniť
mešec.Čoraz častejšie sa stávalo,že do duchovného
stavu vstupovali ľudia kôli majetkom Cirkvi.Kupovali si
hodnosti a svätenia,čomu sa hovorí symónia.Tomuto
tlaku zo sveta sa Cirkev ťažko bránila,lebo chtiac-nechtiac
bola spojencom svetskej moci.Mnohé krajiny mali zákony,že
musia ochraňovať Cirkev a tak i Cirkev,ak si chcela udržať
priateľstvo , musela robiť kompromisy.Samozrejme,že sa takýto
vzťah nevyvynul za niekoľko rokov,ale bol to proces niekoľkých
storočí.Preto môžeme povedať,že pohoršenie,ktoré
dala Cirkev v 10.st. nepochádza z vnútra Cirkvi,ale sa
jej z vonku nanútilo.Dôkazom toho sú 9
pápeži,ktorí boli zavraždení,alebo uveznení
a tak zahynuli.Preto začala Cirkev tzv. boj o investitúru-aby
sa svetskí panovníci nestarali do duchovných
vecí.Tento boj a toto napätie trvalo až do 18 st. S
rôznou dynamikou.
V tomto búrlivom čase mnohí
videli náboženskú ľahostajnosť a chceli žiť nanovo
prísne svoj život.Vznikali mnohé mníšske
rády;ženské i mužské,ktoré svojim
životom vydávali svedectvo a nesúhlas voči vtedajším
spoločenským pomerom v Cirkvi i vo svete.Zachovávali
však pravú vieru a náuku Cirkvi.Bolo zrejmé,že
Cirkev potrebuje reformu,ktorú realizovali napr.sv.František
z Assisi,sv.Dominik,sv.Bernard…
Lenže prišli iní,ktorí
vyhlasovali mravnú reformu,ale sa odvrátili od učenia
Církvi. Dokonca niektorí hlásali opovrhnutie
Cirkvou a nenávisť voči nej.Boli takí,ktorí sa
vyhlasovali za mesiašov a podobne.Vznikali nebezpečné
sekty,ktoré jednak učili bludy,jednak rozvracali pokoj v
krajinách kde vznikli,alebo sa usadili.Jednou z
najvýznamnejších sekt boli katari, nem. Ketzer
–kacír.Táto sekta svojim učením už nemala
spoločné s kresťanstvom takmer nič.Pre spoločnosť
predstavovala veľké nebezpečenstvo aj preto,lebo zasahovali
do politiky a miešali sa do rôznych inštitúcii aj
násilne a tu už bolo treba zasiahnuť.Niekde na tomto mieste
možno hľadať vznik inkvizície.Prvý krát sa
uznala procedúra cirkevného vyšetrovania v r.1163
(Tours)Podozriví uznaní za heretikov mali byť vydaní
svetskej moci s následnou konfiškáciou majetku.Cirkev
sa snažila nenásilne odvrácať heretikov od bludu,čoho
dôkazom je aj vznik rehoľe dominikánov,ktorí
boli poslaní pápežom brázdiť kraj za krajom a
presviedčaním a kázaním obracať bludárov.To
bol prvý boj Cirkvi proti kacírom!
V tom čase boli
tresty za rôzne priestupky omnoho prísnejšie:napr.krádež
sa trestala odťatím rúk,falšovanie peňazí sa
trestalo smrťou,rozšíril sa názor,že aj falšovanie
viery sa má trestať smrťou.Keďže svetský súd
úzko spolupracoval s inkvizíciou,ktorej výkonný
orgán bol pravé svetské moc,ľahko si môžeme
predstaviť,že trest smrti prenikol aj tu.V r.1231 pápež
Gregor IX. Spojil pápežské nariadenia s cisárskymi
konštitúciami o trestaní heretikov-teda prijal trest
smrti upálením.Verejnosť vtedy nepovažovala tento
trest za taký krutý,ako považujeme my,lebo vo
svetských súdoch to bola bežná prax v rátane
mučenia.Mnoho pápežov a koncilov zakazovalo terst smrti a
mučenie,ale svetská moc si presadila svoje.Potom sa to
praktizovalo len vo výnimočných prípadoch:
Z
256 súdnych procesov bolo mučených iba 18ľudí.
Z
184 procesov bolo mučených iba 21 ľudí.
Svetská
moc žiadala Cirkev,aby ustanovila inštitúciu, ktorá
bude súdiť heretikov. Ľudia boli totiž sami bez súdu
schopní vykonať najvyšší trest: Keď sa na sneme v
Osissonse radili kniežatá a duchovní,ako majú
postupovať proti kacírom,ľud vtrhol do väzenia a
kacírov upálil,lebo sa bál prílišnej
miernosti duchovných.Kráľ Róbert II.dal už v
r. 1022 na nátlak ľudu upáliť 13 heretikov.Tak
zahynulo pred vznikom inkvizície veľa ľudí,alebo boli
odsúdení svetským súdom bez
vyšetrovania.Aby Cirkev zabránila lynčovaniu,prijala teda
podnet svetskej moci a ustanovila vtedy najvznešenejšiu
inštitúciu:INKVIZÍCIA.(inkvirere-vyhľadávať)
Inkvizičný súd bol prevratný v tej dobe,lebo
garantoval človeku väščie práva,ako svetský
súd.Nemcký cirkevný historik Hubert Wolf
dokázal,že rímska inkvizícia pracovala aj s
lekárskymi posudkami.Pri sporných osobách to
bola poľahčujúca okolnosť-ak sa obvinenému dokázali
tzv.psychosomatické poruchy,v takom prípade vinník
nebol potrestaný.
Inkvizícia mala vyhľadávať
heretikov a obžalovaných súdiť podľa prepísaných
pravidiel.Inkvizíčná procedúra bola veľmi
zložitá.Podozrenie,udanie,alebo aj fáma stačili
inkvizítorovi na predvolanie.Inkvizítor podliehal
priamo pápežovi.Svoj súd bol povinný začínať
rozsiahlým vyšetrovaním.Po predvolaní osoby
nasledoval výsluch v prítomnosti 2 svedkov.Od začiatku
procesu sa viedol protokol o vyšetrovaní.Vina obvineného
bola uznaná priznaním,alebo svedectvom dôverihdných
osôb,pričom nesmeli byť nepriatelia obvineného a ich
mená boli utajené z dôvodu pomsty súdeného.Ak
obžalovaný nechcel vypovedať,dali ho do vezenia.Ak
obžalovaný trval na popieraní svojej viny,bol vydaný
na mučenie(škripec,žeravé uhlíky,čižma),pričom mu
nesmeli ostať trvalé následky.Ak sa osoba priznala a
zriekla bludu,bola odsúdená na vykonávanie
kajúcich skutkov a pritom mala nosiť červené,alebo
žlté pruhy na odeve.Ak odsúdený po výpovedi
nesúhlasil s rozsudkom,mohol sa odvolať na pápeža.Známe
sú totiž prípady,že pápeži zneplatňovali
rozsudky inkvizítorov.Napr.pápež Inocent VIII.
Zneplatnil počas jedného roka okolo 200 rozsudkov.Ak sa ale
preukázala nevina,žalobcom sa ušiel taký trest,ako
obžalovanému,keby bol vinný.Ak odsúdený,ktorý
sa zriekol svojich bludov a potom do nich upadol znova,bol vydaný
svetskej moci,ako nenapraviteľný recidivista.Vinník
bol potrestaný za urážku civilného práva.Vtedy
bolo hlboko zakorenené presvedčenie,že heréza je
vzbura proti svetskej moci i proti náboženstvu.Príčinou
vzniku inkvizície preto nebolo to,že niekto zastáva
iné názory,ale skutočnosť,že boli namierené
proti spoločnosti.Náboženský problém sa takto
menil na politický.
Španielska inkvizícia bol
spočiatku skôr rasový,ako náboženský
problém.V Španielsku žilo veľa židov a moslimov.Kráľ
vidal nariadenie: buď sa dajú pokrstiť,alebo nech opustia
Španielsko.Veľa židov sa dalo krstiť,ale neboli naozaj
kresťanmi.Dokonca bolo mnoho kňazov,ktorí boli veriaci len
naoko.Stávali sa biskupmi a Cirkev sa bála ich
vplyvu.Navyše sa španielsky inkvizítorí dostali pod
nadvládu kráľa,takže môžeme povedať,že
španielska inkvizícia,ktorá bola najkrutejšia a j
naväčším počtom,obetí bola politicky
zmanipulovaná.
Čo sa týka upaľovania čarodejníc,to
sa dialo hlavne v Nemecku.Tam protestanské cirkvi väščinou
upaľovali čarodejnice.Je známe,že Martin Luther bol veľký
prenasledovateľ bosoriek i bosorákov.Nemá teda
katolícka Cirkev na tomto až takú vinu.
Je ťažké
v skratke napísať problém inkvizície tak,aby
sme ho pochopili.Je sice pravdou,že sa v poslednom čase zistil
oveľa meší počet obetí inkvizície,ako sa
predpokladalo,ale to však neoslobodzuje Cirkevnú autoritu od
zodpovednosti za inkvizičné konanie.Stredovekú
inkvizíciu treba odmietnuť vo svetle večných zásad
náboženstva – milosrdenstva a lásky !!!
Za 300
rokov inkvizície zomrelo 60-80 tis. Ľudí,z toho
bosoriek 5-6 tisíc.Pred tým sa hovorilo o 9
miliónoch.Tieto fakty sa dokázali ako nepodložené.Je
to veľa,lebo málo?Je to asi 2-5% z všetkých súdených
ľudí,teda podstatne menej,ako sa tvrdilo.
Je to nepochybne
veľa vzhľadom na dnešnú morálnu dobu,veď v 20
storočí prišlo o život kôli komunistickému
režimu len okolo 100 miliónov ľudí.Z toho 20 mil v
ZSSR a 65 v Číne. To nepočítam milióny obetí
fašizmu a nacizmu!A bez mučenia,veď v koncentračných
táboroch sa žilo ľuďom celkom príjemne.A gulagy boli
akoby výlet pre nepohodlné osoby komunistického
režimu!
Naša doba sa javí oproti stredoveku,ako
morálnejšia,azda aj preto,že zločiny našich čias
(koncentračné tábory,atómové
bomby,letecké bombardovanie,podrezovanie krkov,
interrupcie,eutanázie…) vieme lepšie skryť,či
racionálnejšie zdôvodniť.