INKVIZÍCIA

V roku 1881 dal pápež Lev XIII. otvoriť vatikánske tajné archívy pre vedeckú verejnosť.Odvtedy sa začali urovnávať nedorozumenia medzi Cirkvou a svetom moderného myslenia a vedy.Vyvrcholilo to medzinárodným sympóziom o inkvizícii v dňoch 29 – 31.10 v roku 1998 vo Vatikáne.Zišlo sa na ňom cez 50 historikov z Európy,USA a Južnej Ameriky.Počas 3 dní boli osvetlené rôzne témy a to a veľkou vedeckou prísnosťou a v plnej slobode.Predchádzalo tomu otvorenie tajných archívov rímskej Kongregácie pre náuku viery,ktoré obsahujú akty procesov proti osobám obvinených z herézy a to z 5tich storočí.Pri tejto príležitosti povedal kardinál Achille Silvestriny: „Cirkev sa nebojí konfrontácie s historickým výskumom.“


Čo to je vlastne tá inkvizícia?Ako a prečo vznikla?Prečo je temnou históriou temného stredoveku?Prečo vzbudzuje odpor voči Cirkvi ba celému kresťanstvu?
Mnohí,ktorí považujú inkvizíciu,ako najpichľavejšiu výčitku voči Cirkvi vlastne ani nevedia v čom spočívala.Okrem skromných údajov zo školských učebníc a encyklopédii,rádový čitateľ toho veľa nevie.A práve to umožnilo,že slovo inkvizícia sa stalo prázdnou,ale silnou frázou,heslom,zbraňou,ktorou nepriatelia Cirkvi útočia na veriacich,aby ich podcenili,odzbrojili a vzbudili v nich komplex viny.
Tento dôvod nevedomosti šikovne využili protikresťanské kruhy i jednotlivci.Spomeniem hnutie slobodomurárov a voľnomyšlienkárov vo Francúzku v období osvietenstva.Patria tu mená,ako F.M Voltaire,Nietze.A v neposlednom rade ateizmus propagovaný komunizmom.
Na to,aby sme pochopili podstatu inkvizície,jej vznik a jej potrebu,treba poznať spoločenské pomery stredoveku: Cirkev a štát tvorili 2 veľké bloky,ktoré niekedy kráčali spolu,inokedy proti sebe s prevahou jednej,alebo druhej strany v určitom čase a v určitej krajine.Totiž Európa stredoveku bola silne kresťanská.Na utvorenie predstavy môžeme povedať,že ateistov-tých,čo neverili v Boha sme vo vtedajšej Európe mohli počítať na 10tky.Náboženstvo bolo samozrejmosťou,ako keď dýchame pre stredovekého človeka; počnúc chudobnými roľníkmi ,až po kráľov a cisárov.Bohatí králi a šľachta sa chceli zavďačiť Cirkvi za tú,či onú službu tak,ako je to dnes.Tu niekto daroval farárovi pole,tam zrno a Cirkev bohatla až tak,že sa váhy pomali začali prevažovať.To začalo byť do očí chamtivej šľachte a tak sa stalo,že zasa na druhej starne si chcel niekto naplniť mešec.Čoraz častejšie sa stávalo,že do duchovného stavu vstupovali ľudia kôli majetkom Cirkvi.Kupovali si hodnosti a svätenia,čomu sa hovorí symónia.Tomuto tlaku zo sveta sa Cirkev ťažko bránila,lebo chtiac-nechtiac bola spojencom svetskej moci.Mnohé krajiny mali zákony,že musia ochraňovať Cirkev a tak i Cirkev,ak si chcela udržať priateľstvo , musela robiť kompromisy.Samozrejme,že sa takýto vzťah nevyvynul za niekoľko rokov,ale bol to proces niekoľkých storočí.Preto môžeme povedať,že pohoršenie,ktoré dala Cirkev v 10.st. nepochádza z vnútra Cirkvi,ale sa jej z vonku nanútilo.Dôkazom toho sú 9 pápeži,ktorí boli zavraždení,alebo uveznení a tak zahynuli.Preto začala Cirkev tzv. boj o investitúru-aby sa svetskí panovníci nestarali do duchovných vecí.Tento boj a toto napätie trvalo až do 18 st. S rôznou dynamikou.
V tomto búrlivom čase mnohí videli náboženskú ľahostajnosť a chceli žiť nanovo prísne svoj život.Vznikali mnohé mníšske rády;ženské i mužské,ktoré svojim životom vydávali svedectvo a nesúhlas voči vtedajším spoločenským pomerom v Cirkvi i vo svete.Zachovávali však pravú vieru a náuku Cirkvi.Bolo zrejmé,že Cirkev potrebuje reformu,ktorú realizovali napr.sv.František z Assisi,sv.Dominik,sv.Bernard…
Lenže prišli iní,ktorí vyhlasovali mravnú reformu,ale sa odvrátili od učenia Církvi. Dokonca niektorí hlásali opovrhnutie Cirkvou a nenávisť voči nej.Boli takí,ktorí sa vyhlasovali za mesiašov a podobne.Vznikali nebezpečné sekty,ktoré jednak učili bludy,jednak rozvracali pokoj v krajinách kde vznikli,alebo sa usadili.Jednou z najvýznamnejších sekt boli katari, nem. Ketzer –kacír.Táto sekta svojim učením už nemala spoločné s kresťanstvom takmer nič.Pre spoločnosť predstavovala veľké nebezpečenstvo aj preto,lebo zasahovali do politiky a miešali sa do rôznych inštitúcii aj násilne a tu už bolo treba zasiahnuť.Niekde na tomto mieste možno hľadať vznik inkvizície.Prvý krát sa uznala procedúra cirkevného vyšetrovania v r.1163 (Tours)Podozriví uznaní za heretikov mali byť vydaní svetskej moci s následnou konfiškáciou majetku.Cirkev sa snažila nenásilne odvrácať heretikov od bludu,čoho dôkazom je aj vznik rehoľe dominikánov,ktorí boli poslaní pápežom brázdiť kraj za krajom a presviedčaním a kázaním obracať bludárov.To bol prvý boj Cirkvi proti kacírom!
V tom čase boli tresty za rôzne priestupky omnoho prísnejšie:napr.krádež sa trestala odťatím rúk,falšovanie peňazí sa trestalo smrťou,rozšíril sa názor,že aj falšovanie viery sa má trestať smrťou.Keďže svetský súd úzko spolupracoval s inkvizíciou,ktorej výkonný orgán bol pravé svetské moc,ľahko si môžeme predstaviť,že trest smrti prenikol aj tu.V r.1231 pápež Gregor IX. Spojil pápežské nariadenia s cisárskymi konštitúciami o trestaní heretikov-teda prijal trest smrti upálením.Verejnosť vtedy nepovažovala tento trest za taký krutý,ako považujeme my,lebo vo svetských súdoch to bola bežná prax v rátane mučenia.Mnoho pápežov a koncilov zakazovalo terst smrti a mučenie,ale svetská moc si presadila svoje.Potom sa to praktizovalo len vo výnimočných prípadoch:
Z 256 súdnych procesov bolo mučených iba 18ľudí.
Z 184 procesov bolo mučených iba 21 ľudí.
Svetská moc žiadala Cirkev,aby ustanovila inštitúciu, ktorá bude súdiť heretikov. Ľudia boli totiž sami bez súdu schopní vykonať najvyšší trest: Keď sa na sneme v Osissonse radili kniežatá a duchovní,ako majú postupovať proti kacírom,ľud vtrhol do väzenia a kacírov upálil,lebo sa bál prílišnej miernosti duchovných.Kráľ Róbert II.dal už v r. 1022 na nátlak ľudu upáliť 13 heretikov.Tak zahynulo pred vznikom inkvizície veľa ľudí,alebo boli odsúdení svetským súdom bez vyšetrovania.Aby Cirkev zabránila lynčovaniu,prijala teda podnet svetskej moci a ustanovila vtedy najvznešenejšiu inštitúciu:INKVIZÍCIA.(inkvirere-vyhľadávať) Inkvizičný súd bol prevratný v tej dobe,lebo garantoval človeku väščie práva,ako svetský súd.Nemcký cirkevný historik Hubert Wolf dokázal,že rímska inkvizícia pracovala aj s lekárskymi posudkami.Pri sporných osobách to bola poľahčujúca okolnosť-ak sa obvinenému dokázali tzv.psychosomatické poruchy,v takom prípade vinník nebol potrestaný.
Inkvizícia mala vyhľadávať heretikov a obžalovaných súdiť podľa prepísaných pravidiel.Inkvizíčná procedúra bola veľmi zložitá.Podozrenie,udanie,alebo aj fáma stačili inkvizítorovi na predvolanie.Inkvizítor podliehal priamo pápežovi.Svoj súd bol povinný začínať rozsiahlým vyšetrovaním.Po predvolaní osoby nasledoval výsluch v prítomnosti 2 svedkov.Od začiatku procesu sa viedol protokol o vyšetrovaní.Vina obvineného bola uznaná priznaním,alebo svedectvom dôverihdných osôb,pričom nesmeli byť nepriatelia obvineného a ich mená boli utajené z dôvodu pomsty súdeného.Ak obžalovaný nechcel vypovedať,dali ho do vezenia.Ak obžalovaný trval na popieraní svojej viny,bol vydaný na mučenie(škripec,žeravé uhlíky,čižma),pričom mu nesmeli ostať trvalé následky.Ak sa osoba priznala a zriekla bludu,bola odsúdená na vykonávanie kajúcich skutkov a pritom mala nosiť červené,alebo žlté pruhy na odeve.Ak odsúdený po výpovedi nesúhlasil s rozsudkom,mohol sa odvolať na pápeža.Známe sú totiž prípady,že pápeži zneplatňovali rozsudky inkvizítorov.Napr.pápež Inocent VIII. Zneplatnil počas jedného roka okolo 200 rozsudkov.Ak sa ale preukázala nevina,žalobcom sa ušiel taký trest,ako obžalovanému,keby bol vinný.Ak odsúdený,ktorý sa zriekol svojich bludov a potom do nich upadol znova,bol vydaný svetskej moci,ako nenapraviteľný recidivista.Vinník bol potrestaný za urážku civilného práva.Vtedy bolo hlboko zakorenené presvedčenie,že heréza je vzbura proti svetskej moci i proti náboženstvu.Príčinou vzniku inkvizície preto nebolo to,že niekto zastáva iné názory,ale skutočnosť,že boli namierené proti spoločnosti.Náboženský problém sa takto menil na politický.
Španielska inkvizícia bol spočiatku skôr rasový,ako náboženský problém.V Španielsku žilo veľa židov a moslimov.Kráľ vidal nariadenie: buď sa dajú pokrstiť,alebo nech opustia Španielsko.Veľa židov sa dalo krstiť,ale neboli naozaj kresťanmi.Dokonca bolo mnoho kňazov,ktorí boli veriaci len naoko.Stávali sa biskupmi a Cirkev sa bála ich vplyvu.Navyše sa španielsky inkvizítorí dostali pod nadvládu kráľa,takže môžeme povedať,že španielska inkvizícia,ktorá bola najkrutejšia a j naväčším počtom,obetí bola politicky zmanipulovaná.
Čo sa týka upaľovania čarodejníc,to sa dialo hlavne v Nemecku.Tam protestanské cirkvi väščinou upaľovali čarodejnice.Je známe,že Martin Luther bol veľký prenasledovateľ bosoriek i bosorákov.Nemá teda katolícka Cirkev na tomto až takú vinu.
Je ťažké v skratke napísať problém inkvizície tak,aby sme ho pochopili.Je sice pravdou,že sa v poslednom čase zistil oveľa meší počet obetí inkvizície,ako sa predpokladalo,ale to však neoslobodzuje Cirkevnú autoritu od zodpovednosti za inkvizičné konanie.Stredovekú inkvizíciu treba odmietnuť vo svetle večných zásad náboženstva – milosrdenstva a lásky !!!
Za 300 rokov inkvizície zomrelo 60-80 tis. Ľudí,z toho bosoriek 5-6 tisíc.Pred tým sa hovorilo o 9 miliónoch.Tieto fakty sa dokázali ako nepodložené.Je to veľa,lebo málo?Je to asi 2-5% z všetkých súdených ľudí,teda podstatne menej,ako sa tvrdilo.
Je to nepochybne veľa vzhľadom na dnešnú morálnu dobu,veď v 20 storočí prišlo o život kôli komunistickému režimu len okolo 100 miliónov ľudí.Z toho 20 mil v ZSSR a 65 v Číne. To nepočítam milióny obetí fašizmu a nacizmu!A bez mučenia,veď v koncentračných táboroch sa žilo ľuďom celkom príjemne.A gulagy boli akoby výlet pre nepohodlné osoby komunistického režimu!

Naša doba sa javí oproti stredoveku,ako morálnejšia,azda aj preto,že zločiny našich čias (koncentračné tábory,atómové bomby,letecké bombardovanie,podrezovanie krkov, interrupcie,eutanázie…) vieme lepšie skryť,či racionálnejšie zdôvodniť.