Giovanni Battista Argenti

(*? - †1591)

Starší príslušník rodiny Argentis, ktorá vykonávala službu tajomníkov pre šifry pre Pápežskú kúriu. Po zriadení kryptoanalytickej sekcie v rámci tejto funkcie v r. 1555, práve on ako prvý pápežský lúštiteľ sa jej zhostil s veľkým nadšením. Okolo roku 1580 prišiel s mnemotechnickou pomôckou na rýchlejšie zapamätanie substitučnej abecedy. Spočívala v zavedení kľúčového slova alebo hesla.Ďalej navrhol používanie prevodu písmen na čísla. Konkrétne, pre kľúčové slovo PIETRO, vyzerala nasledovne:

 

OT:

P

I

E

T

R

O

A

B

C

D

F

G

H

L

M

N

Q

S

U

Z

ŠT:

10

11

12

13

14

15

16

17

18

19

20

21

22

23

24

25

26

27

28

29

 

Tab. Mnemotechnický kľúč Argentiov pre substitúciu

Aby sťažil prácu lúštiteľom, navrhol nepoužívať znak na oddeľovanie slov a písanie správ bez medzier. Ďaľšou komplikáciou bolo, že šifrový text dopĺňal nevýznamovými skupinami číslic (klamačmi, resp. nulami) a využíval homofónne znaky. Z kryptonanalytických úspechov mu patrí prvenstvo v rozlúštení Bellasovho autokľúča - polyalfabetickej šifry.

Matteo Argenti

(*1561 - †1610?)

Synovec G. B., po ňom prevzal funkciu tajomníka a podobne ako jeho strýko, dosiahol v nej nemalé úspechy. V r. 1590 ho napadlo, či by použitie substitúcie vybraných samohlások a klamačov za jednotlivé nepárne číslice, a nahradenie zostávajúcich vždy dvojicami párnych číslic neznamenalo ešte väčšiu komplikáciu pre lúštiteľov. Túto myšlienku zrealizoval nasledujúcim spôsobom:

 

OT:

a

b

c

d

e

f

g

h

i

l

m

n

o

p

q

r

s

t

u

z

et

con

non

che

klamače

ŠT:

1

36

02

20

62

22

06

60

3

24

26

84

9

66

68

28

42

80

04

88

08

64

00

44

5

 

 

 

 

 

82

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

40

 

 

 

 

 

7

 

Tab. Šifra rodiny Argentis

 Napríklad slová "Šifra Argentis ..." by po zašifrovaní vypadali nasledovne: 42322281128068284342. V roku 1591 napísal 135 stranové pojednanie o šifrách, používaných v tej dobe (tj. renesancii) na panovníckych dvoroch a ich diplomatmi. V r. 1605 navrhol nomenklátor s premenlivou dĺžkou kódových číslic, podobný v súčasnosti používanému Huffmanovmu kódu. Je dôležité poznamenať, že u takto zostrojeného kódu je splnená tzv. Fanoova podmienka: žiadna kódová číslica nie je prefixom (predponou) niektorej inej kódovej číslice.

Dodatok:

Pápeži, ktorým pravdepodobne slúžili Argentiovia ako tajomníci pre šifry: