Bol jedným z najvýznamnejších talianských učencov. Lekár, matematik, fyzik a filozof Girolamo Cardano (*1501-†1576), napísal o kryptografii knihu De subtilitate libri XXI, v ktorej popisuje jednu z najpoužívanejších steganografických metód - tzv. Cardanovu mriežku. V nej ju popisuje takto: "Vezmite dve pergamenové blany rovnakej veľkosti a rovnako štvorčekované. Vyrežte malé štvorčeky alebo obdĺžničky podľa toho, ako veľké písmená ste zvyknutí písať. Do jedného riadku vyrežte 7 otvorov, do iného 8, do ďalšieho 10, do následujúceho trebárs opäť 8, atď. Priložte takto vyrobenú mriežku na papier, do okienok vpíšte text správy a voľné miesta doplňte písmenami podľa ľubovôle. ...".Je treba dodať, že veľkosť papiera musela zodpovedať veľkosti mriežky, aby nedošlo k nedovolenému posunu okienok. Jeho kniha bola znovu vydávaná v rokoch 1551, '54 {x2}, '59, '60 {x2}, '80, a v r. '82; francúzsky preklad vyšiel tlačou v r.1556. [Janeček, Gentlemani..., s. 17-8]
"Navrhol, okrem iného, tiež dotykové písmo pre slepých, ktoré bolo predchodcom Braillovho písma." - [Singh, s.50]
"Mriežka je vlastne list papiera, v ktorom sú vystrihnuté rôzne dlhé obdĺžnikovité otvory zodpovedajúce výške písma a umiestnené nepravidelne na tomto liste. Vzniklá maska sa priloží na čistý list papiera a do otvorov sa vpíšu slová, slabiky alebo písmená, ktoré tvoria tajnú správu. Po odstranení mriežky sa dopíše nejaký vhodný text a ten sa odošle. Príjemca priloží rovnakú mriežku na prichodzí list a tajnú správu si môže prečítať - na rozdiel od toho, kto mriežku nemá." - [Klíma, Utajené komunikace..., s.138]
"Tiež nazývaný Geronimo, alebo Girolamo, slovensky Hieronym Kardan (* 24.9. 1501 v Pávii, Milánske vojvodstvo, † 21.9. 1576 v Ríme). Talianský fyzik, matematik a astrológ, ktorý poskytol ako prvý klinický popis týfusu a ktorého kniha Ars magna ("Veľké umenie") je jedným z míľnikov v histórii algebry. Cardano, po štúdiách na univerzitách v Pavii a Padove, získal svoj medicínsky titul v r. 1526. V r. 1534 sa presťahoval do Milána, kde žil vo veľkej chudobe až dovtedy, kým sa nestal učiteľom matematiky. Po tom čo bol v r. 1539 prijatý do kolégia fyzikov, sa čoskoro nato stal rektorom. Jeho známosť ako fyzika sa rýchlo rozširovala a mnoho európskych korunovaných hláv malo o jeho služby v tomto smere záujem; zrejme si však príliš veľa cenil svoju nezávislosťna to, aby sa stal ich dvorným fyzikom.
V roku 1543 prijal profesúru ako lekár v Pávii. Cardano bol najvýznamnejším matematikom tej doby. V r. 1539 publikoval dve knihy o aritmetike, využijúc ako podklad svoje populárne prednášky, z nich dôležitejšou bola Practica arithmetica et mensurandi singularis ("Praktické výpočty v matematike a jednotlivé merania"). Jeho Ars Magna (1545) obsahovala riešenie kubickej rovnice, za ktoré vďačil benátskému matematikovi Nicoloóvi Tartagliovi a tiež riešenie bikvadratickej rovnice objavené Cardanovým bývalým sluhom Lodovicom Ferrarim. Jeho spis Liber de ludo aleae ("Kniha o hre v kocky") predstavuje prvé systematické výpočty pravdepodobností, storočie pred Blaise Pascalom a Pierre de Fermatom. Cardanova všeobecná vedecká popularita bola založená väčšinou na knihách zaoberajúcich sa vedeckými a filozofickými otázkami, najmä kniha De subtilitate rerum ("O jemnostiach vecí"), zbierka fyzikálnych experimentov a objavov, okorenená anekdotami.
Cardanov najobľubenejší syn, ktorý si zobral za ženu bez postavenia, ju otrávil a bol za to popravený v r. 1560. Cardano sa z tohoto úderu nikdy úplne nespamätal. Od roku 1562 bol profesorom na univerzite v Bologni, ale v r. 1570 bol náhle uväznený kvôli podozreniu z herézy. Po niekoľkých mesiacoch strávených vo väzenskej cele bol prepustený do domáceho väzenia, ale stratil svoj post na univerzite a právo publikovať knihy. Pred svojou smrťou dokončil svoju autobiografiu, v knihe De propria vita (Kniha môjho života). "