SEIGNEUR (lord) DE LA BIGOTIERE, latinsky FRANCISCUS VIETA (*1540,
Fontenay-le Comte - 13.12.1603, Paríž)
The New Encyclopedia Brittannica, Micropaedia, Vol. 13, s.360:
"Francúzsky matematik, ktorý poprvýkrát uviedol systematickú algebraickú notáciu a prispel k teórii rovníc. Viete,
hugenotský sympatizant, rozlúštil komplexnú, zložitú šifru dĺžky viac než 500 znakov použivanú španielskym
kráľom Filipom II. v jeho vojne na obranu rímskeho katolicizmu pred hugenotmi. Keď Filip, predpokladajúci že sa
šifra nedá rozlúštiť, zistil že Francúzi vedeli o jeho vojnových plánoch, snažil sa presvedčiť pápeža, že proti
jeho krajine bola použitá čierna mágia. Vietova kniha Canon mathematicus seu ad triangula (1579;``Matematické
zákony užité na trojuholníky``) je pravdepodobne prvou západoeurópskou prácou zaoberajúcou sa systematickým
vývojom metód - využívajúcich všetkých šesť trigonometrických funkcií - na výpočet plošných a sférických
uhlov. Viete je nazývaný ``otcom modernej algebraickej symboliky, zápisu`` a jeho pojednanie In artem analyticem
isagoge (1591; ``Úvod do umenia analýzy``) dokonca pripomína moderný text o elementárnej algebre. Jeho
príspevkom k teórii rovníc je De aequationum recognitione at emendatione (1615; ``O rozpoznaní a riešení
rovníc``), v ktorej predstavuje metódy pre riešenie rovníc druhého, tretieho a štvrtého stupňa. Poznal spojenie
medzi kladnými koreňmi rovnice (ktoré, v jeho dobe boli považované za jediné korene) a koeficienty pri rozličných
mocninách neznámej - x. ..." - s.360
Ottův Slovník Naučný, Díl I., A-Alpy, s.678:
"Viete [vjét] Francois, tiež Vieta, matematik franc. (*1540 vo Fontenay-le-Comte - †1603 v Paríži). Bol najprv
advokátom vo svojom rodišti, potom r. 1567 radcom bretonského parlamentu, r. 1580 menovaný maitre des
requetes kráľ. zámku a tajným radcom Henricha IV. Viete zaviedol do algebry používanie písmen pre veličiny
známe i neznáme a do riešenia rovníc zaviedol mnohé zjednodušenia, ktoré ukázali cestu neskorším prácam
Descartesa, Newtona, Eulera a Lagrangea. On tiež prvý, nie Descartes, použil algebru v geometrii. Zvlášť
zaujímavé sú jeho približné metódy pre výpočet čísla pí a práca o trigonometrických funkciách. Vietovi bývalo
taktiež ukladané riešiť tajné písmo španielských listov za vojnových dôb Ligy. Z početných jeho spisov uvádzame:
Canon mathematicus (Paríž, 1579); Isagoge in artem analyticam (Tours, 1591); Supplementum geometriae
(Tours, 1593); Variorum de rebus mathematicis responsorum liber octavus (Tours, 1593); De numerosa
potestatum purarum atque adfectarum resolutione tractatus (Paríž, 1600); De aequationum recognitione et
emendatione libri duo (Paríž, 1615); Theoremata ad sectiones angulares (Paríž, 1615) a i. Všetky jeho spisy
zozbierali a vydali F. van Schooten, J. Galius a P. Mersenne pod tit. Opera mathematica (Lejda, 1646). Porov. B.
Fillon a F. Ritter, Notice sur la vie et les ouvrages de Francois Viete (Nantes , 1850); Cantor, Vorlesungen über
Geschichte der Mathematik, sv.II"
Obr. Jeden z nomenklátorov vojvodu Sullyho, zostavený v r.1599 Viétom
