John Wallis (1616-1703) nebol len klerik a skvelý matematik, ale bol aj prvý veľký kryptoanalytik v Anglicku. Slúžil vláde Parlamentu a aj kráľovi Karolovi II. a Williamovi a Mary. Jeho rozlúštenie korešpondencie ktorú si medzi sebou vymieňali francúzsky kráľ Ľudovít XIV. a jeho veľvyslanec v Poľsku v roku 1689 pomohlo odvrátiť Ľudovíta od splnenia jeho túžob a nárokov na dosadnutie na poľský trón.

Takmer o 60 rokov neskôr Máriin vnuk anglický kráľ Karol I.  taktiež mal čítať jeho poštu anglický kryptoanalytik. Tým bol John Wallis významný matematik a klerik ktorý sa dostal k lúšteniu šifier viacmenej náhodne a získal si reputáciu tým, že rozlúštil kryptogram ktorý odolával všetkým doterajším pokusom o jeho prelomenie viac než dva roky. Jeho rozlúštenie trvalo Wallisovi tri mesiace, ale jeho počin tak zaujal členov parlamentu , že si vyžiadali jeho pomoc pri svojom zápase s kráľom. Počas občianskej vojny Wallis rozlúštil množstvo depeší od kráľa, ktoré dokázali parlamentári zachytiť. Medzitým v roku 1649 bol Karol I. sťatý; a počas ďalších 11 rokov vládla v Anglicku puritánska strana. Wallisova schopnosť lúštiť šifry bola tak veľmi rešpektovaná, že keď sa potom Karol II. v roku 1660 vrátil do Anglicka ako monarcha, vyhľadal Wallisa a zamestnal ho - napriek skutočnosti, že Wallis mal pracovať pre nepriateľov jeho otca. Medzitým sa Wallis stal kráľovským kaplánom. Podľa spisovateľa z 17. storočia Johna Aubreyho bol Wallis "osobou skutočnej ceny" ktorá "mohla stáť veľmi slávne na svojom vlastnom základe a nemusela byť vydržiavaná nijakým človekom kvôli sláve, už bol tak extrémne hladný po sláve, že sa pýšil cudzím perím ktorým vyzdobil svoju vlastnú čiapku; napr. stál na stráži pri pojednaniach Sira Christophera Wrena, p. Roberta Hookea, Dr. Williama Holdera, atď.; zapisujúc ich koncepty do svojho zápisníka a následne ich vydal tlačou, bez uvedenia skutočného autora. K tomuto dochádzalo často na čo si oni sťažovali." Wallis vedel o svojej cene práce kryptoanalytika pre vládu a často požadoval zvýšiť svoje príjmy. Taktiež požadoval od vlády zaplatenie za výučbu svojho vlastného vnuka v kryptoanalýze - hoci on sám raz implicitne pripustil, že tento predmet sa nedá vyučovať: "každá nová Šifra sa takmer vždy vymýšľa úplne novým Spôsobom, ktorý nepripúšťa, aby sa navrhla akákoľvek stála metóda na jej zdolanie."