Sprievodca dejinami kryptológie

okolo 1900 p.n.l.

civ.

Kahn, s. 71

Egyptský pisateľv zápise použil neštandardné hieroglyfy. Kahn túto skutočnosťuvádza ako prvý zdokumentovaný príklad písanej kryptografie.

1500 p.n.l.

civ.

Kahn, s. 75

Mezopotámska hlinená tabuľka obsahujúca zašifrovaný recept na výrobu glazúr pre hrnčiarstvo.

500-600 p.n.l.

civ.

Kahn, s. 77

Hebrejskí pisári píšúci na okraj Jeremiášovej knihy používali jednoduchú substitučnú šifru s reciprokou abecedou známu pod názvom ATBASH. (Jeremiáš začal s diktovaním Baruchovi v r. 605 p.n.l., ale kapitoly obsahujúce tieto kúsky šifry sa pripisujú zdroju označenému písm. ``C'' (predpokladá sa, že to nebol Baruch) ktorým by mohol byť vydavateľ spisu po Babylónskom exile v r. 587 p.n.l, nejaký súčasník Barucha alebo dokonca samotného Jeramiáša.) ATBASH bol jednou z mála hebrejských šifier tej doby.

487 p.n.l.

vlád.

Kahn, s. 82

Gréci používali zariadenie nazvané ``skytale'' -- drevený valček okolo ktorého bol omotaný dlhý pás kože a na ktorý sa písalo. Pás kože sa odmotal a slúžil ako opasok. Predpokladalo sa že príjemca bude mať podobný valček a preto šifrovací valček mohol ostať doma.

[Pozn.: článok ``The Myth of the Skytale, slov. Mýtus Skytale'' uverejnený v júlovom vydaní čas. Cryptologia z roku 1998 vyslovuje záver, že kryptografické použitie skytale bolo iba fikciou.]

50-60 p.n.l.

vlád.

Kahn, s. 83

Julius Caesar (100-44 p.n.l) používal jednoduchú substitúciu v rámci normálnej zrovnanej abecedy (iba posun písmen o pevnú hodnotu) vo vládnych komunikáciách. Táto šifra bola o trošku menej bezpečná než ATBASH, ale v dobe keď iba hŕstka ľudí vedela odmalička čítať, bola dostatočne dobrá. Taktiež používal prepis latiských písmen na grécke písmená a množstvo iných jednoduchých šifier.

0-400?

civ.

Burton

Káma sútra pochádzajúca od Vatsayanu uvádza kryptografiu ako 44-é a 45-e zo 64 umení (jógas), ktoré by muži a ženy mali poznať a praktizovať. Doba vzniku tejto práce je nejasná, ale všeobecne sa usudzuje, že to bolo medzi prvým až štvrtým storočím po Kristovi. [Ďalší expert, John W. Spellman, súhlasí iba s časovým obdobím od 4-ého storočia pr. n. l po piate storočie n.l.] Vatsayana hovorí, že jeho Kámasútra je zbierkou omnoho starších spisov, čo robí historické datovanie počiatkov kryptografie ešte viac neurčitým..

Časť I, Kapitola III obsahuje zoznam 64 umení a začína s odstavcom: ``Muž by mal študovať Káma Sútru a jej podriadené umenia a vedy [....] Dokonca aj mladé dievčatá by mali študovať túto Káma Sútru, spolu s jej umeniami a vedami, pred svatbou, a po nej by tak mali pokračovať v ich praktizovaní so súhlasom svojich manželov.'' Tieto umenia jasne nie sú doménou vlády alebo dokonca učencov, ale sú skôr praktikami laikov.

V tomto zozname umení v bodoch 44 a 45 čítame:

• Umenie vyznať sa v tajných spôsoboch písania a písania slov zvláštnym spôsobom.

• Umenie hovoriť zvláštnym spôsobom pomocou menenia foriem slov. Toto pozostáva z rozličných druhov. Niektorí hovoria tak, že menia začiatky a konce slov, iní pridávajú nadbytočné písmená medzi každú slabiku slova atď.

2 stor. n.l.

civ.

Kahn, s. 91

``Tzv. Leidenský papyrus [...] používa šifru na ukrytie podstatných častí dôležitých [magických] receptov''.

725-790?

vlád./(civ.)

Kahn, s. 97

Abu `Abd al-Rahman al-Khalil ibn Ahmad ibn `Amr ibn Tammam al Farahidi al-Zadi al Yahmadi napísal ( v súčasnosti stratenú) knihu o kryptografii, inšpirovanú vylúštením kryptogramu v gréčtine, ktorý bol určený pre byzantského vládcu. Jeho riešenie bolo založené na známom (správne uhádnutom) otvorenom texte na začiatku správy-- čo bola štandardná kryptoanalytická metóda, použitá dokonca aj v II. svet. vojne proti správam zašifrovaným ENIGMOU.

~9. stor.

civ.

Singh, s.30

Arabský vedec a polyhistor Abu Jusuf Ja'qub ibn Is-haq ibn as-Sabbah 'Omran ibn Ismail al-Kindi napísal knihu s názvom Rish alah f ' istikhr' aj al-Mu‘amm 'a, čo v preklade znamená "Rukopis o dešifrovaní kryptografických správ" okrem popisu arabskej fonetiky a syntaxe, rozdelenia šifier na substitúciu a transpozíciu a podrobnej štatististickej analýzy obsahuje prvé použitie tzv. frekvenčnej analýzy.

855

civ.

Kahn, s. 93

Alchymista Abu Bakr Ahmad ben `Ali ben Wahshiyya an-Nabati uverejnil niekoľko šifrových abecied, ktoré sa tradične používali pre mágiu. Taktiež napísal pojednanie o kryptografii. Len celkom nedávno sa zistilo, že rozlúštil aj egyptské hieroglyfické písmo a mohol tak študovať egyptské pamiatky.

995-1086

vlád.

Kahn, s. 94

``Za časov vlády Ghazneovskej dynastie nad dobytou Perziou pochádza niekoľko dokumentov obsahujúcich šifrový text a istý kronikár píše, že vysokí úradníci bývali pred uvedením do úradu zásobovaní osobnou šifrou. Ale všeobecný nedostatok kontinuity islamských štátov a postupné neúspechy pri pokuse založiť sústavnú civilnú službu a zriadiť permanetné zastupiteľstvá v iných krajinách zabraňovalo väčšiemu rozšíreniu a využívaniu kryptografie vo svete.''

1226

vlád.

Kahn, s. 106

``Leta pána 1226, v dobách hlbokého stredoveku, objavila sa v Benátskych archívoch slabá politická kryptografia v podobe substitúcie samohlások bodkami alebo krížikmi v niekoľkých roztrúsených slovách.''

okolo 1250

civ.

Kahn, s. 90

Roger Bacon nielenže popísal niekoľko šifier ale taktiež napísal toto: ``Bláznivý je ten, kto zapíše tajomstvo inými spôsobmi tajnopisu, než tými, ktoré ho chránia pred nepovolanými.''

1379

vlád./civ.

Kahn, s. 107

Gabrieli di Lavinde na žiadosť vzdorpápeža Klementa VII zostavil kombináciu substitučnej abecedy a malého kódu -- prvý príklad nomenklátora , ktorý Kahn našiel . Tento druh kódu/šifry bol všeobecne používaný medzi diplomatmi a niektorými civilistami počas ďalších 450 rokov aj napriek tomu, že medzičasom boli objavené silnejšie šifry, pravdepodobne kvôli jeho relatívnemu zaužívaniu.

14. storočie

vlád.

Kahn, s. 94

`Abd al-Rahman Ibn Chaldun napísal "The Muqaddimah", dôležitý prehľad histórie, ktorý citoval použitie ``názvov voňaviek, ovocných plodov, vtákov alebo kvetín na označenie písmen alebo [...] foriem odlišných od všeobecne prijatých foriem písmen'' ako šifry vymieňané si navzájom medzi mýtnicami a vojenskými posádkami. Taktiež v nej zanechal odkaz na kryptoanalýzu, poznamenajúc, že ``Dobre známe spisy o tajnopise sú vlastníctvom ľudstva.'' [s. 97]

1392

civ.

Price, s. 182-7

Spis "The Equatorie of the Planetis" pravdepodobne napísaný Geoffreym Chaucerom, obsahuje niektoré zašifrované pasáže. Šifrou je jednoduchá substitúcia založená na abecede pozostávajúcej z písmen, číslic a symbolov.

1401

civ.

Kahn, s.107

Doposiaľ najstaršiu známu západnú homofónnu šifru zostavil vojvoda Simeone de Crema z Mantovy.

1412

civ.

Kahn, s. 95-6

Shihab al-Din abu `l-`Abbas Ahmad ben `Ali ben Ahmad `Abd Allah al-Qalqashandi napísal "Subh al-a `sha", 14 zväzkovú encyklopédiu arabských znalostí a vedomostí, ktorá obsahovala časťo kryptológii. Táto informácia sa pripisuje Taj ad-Din `Ali ibn ad-Duraihim ben Muhammad ath-Tha`alibi al-Mausilimu, ktorý žil v rokoch 1312 až1361, ale ktorého spisy o kryptológii sa stratili. Zoznam šifier v tejto práci obsahoval substitúciu, transpozíciu a po prvýkrát aj šifru s viacerými substitútmi za písmeno otvoreného textu. Taktiež sa mu pripisuje ukážka podrobne spracovaného príkladu kryptoanalýzy, obsahujúceho použitie tabuliek frekvencií výskytu písmen a skupín písmen, ktoré sa nemôžu vyskytnúť spolu v jednom slove.

1466-7

civ.

Kahn, s. 127

Leon Battista Alberti (*1407-†1474), (priateľ Leonarda Data, pápežovho sekretára, ktorý udajne mal oboznámiť Albertiho s vtedajším stavom kryptologického umenia) objavil a publikoval prvú polyalfabetickú šifru, návrhom šifrovacieho disku ( nám všeobecne známy pod názvom Šifrovač kapitána Polnoc) na zjednodušenie tohto procesu. Tento druh šifry zjavne nebol rozlúštený až do začiatku 19. stor. Alberti tiež písal podrobne o vtedajších najlepších šifrách, okrem svojho vlastného vynálezu. Svoj disk používal tiež na prešifrovanie kódov. Tieto systémy boli omnoho silnejšie nežvtedajší nomenklátor denne používaný diplomatmi a počas ďalších storočí.

1473-1490

civ.

Kahn, s. 91

``Rukopis [...] Arnalda z Bruselu používa päť riadkov šifry na ukrytie rozhodujúcej časti postupu výroby kameňa mudrcov.''

1474

gov.

Early Cryptology

Talianský šifrovací sekretár rodiny Sfoza, vládnúcej v Milánskej republike, Sicco Simonetta uverejnil malý spis Regulae ad extrahendum litteras zifferatas sine exemplo obsahujúci metódy lúštenia a ponúkajúci značné množstvo štatistických údajov.

1518

civ.

Kahn, s. 130-6

Johannes Trithemius napísal prvú tlačenú knihu o kryptológii. Mala názov Polygraphiae libri sex. Odhalil v nej steganografickú šifru, v ktorej bolo každé písmeno nahradené slovom vybraným z postupnosti stĺpcov. Výsledná séria slov by mohla byť opravdickou modlitbou. Taktiež popísal polyalfabetické šifry v súčasnosti bežnej forme obdĺžnikovitých substitučných tabuliek. Poprvýkrát uviedol koncept menenia abecied s každým písmenom.

1506-42

gov.

Singh, s.40-1

V tomto období pracoval ako prvý úspešný lúštiteľ na Západe Giovanni Soro (*?, †1544), tajomník pre šifry v Benátskej republike, o ktorého služby prejavil záujem aj pápež Klement VII. (*26.11.1523, †25.9.1534). V roku 1526 mu zaslal dve zašifrované správy, obidve dostal okamžite naspäť rozlúštené. Keď jednu z pápežových správ zachytili vo Florencii, pápež poslal jej kópiu Sorovi v nádeji, že bude uistený o jej nerozlúštiteľnosti. Soro sk}točne potvrdil, že pápežovu šifru nedokáže rozlúštiť, takže by sa to nemalo podariť ani Florenťanom.

1510-40?

gov.

Singh, s.41

Ďalším z uznávaných renesančných kryptoanalytikov bol Philibert Babou(?), pracujúci pre francúzskeho kráľa Františka I.(*1515-†1544) Jeho pozitívnou (pre svoju profesiu ako lúštiteľ) povahovou črtou bolo to, že dokázal na lúštení šifry pracovať bez prestania celé dni i noci.

1526

civ.

Early Cryptology

Jacopo Silvestri vydal knihu Opus novum ... principibus maxime vtilissimum pro cipharis, popisujúc v nej 6 šifrovacích metód, vrátane prvej zmienky použitia knihy ako jednoduchého kódu, a Caesarovej, pre ktorú odporúčal použitie šifrovacích diskov.

1540

civ./gov.

Early Cryptology, Clark, s., Janeček, Gentlemani..., s. 23

Giovanni Battista Palatino uverejnil svoju knihu Libro nvova d'imparare a scrivere ... Con vn breue et vtile trattato de le cifere. Tlačou vychádzala aj v rokoch 1545, '47, '48, '50, '53, '56, '61, '66, '78, a v r. 1588. Opravená a doplnená bola vydávaná v rokoch 1566, '78, a '88. V tom istom roku bol v Anglicku poprvýkrát zriadený tzv. Black Chamber - Tajný kabinet, v ktorom sa vykonávalo otváranie, opisovanie a pripadné lúštenie zachytenej diplomatickej korešpondencie. Tieto funkcie mali v rámci The British Post Office (Britského kráľovského poštového úradu) na starosti tri nezávislé inštitúcie The Secret Office - "Tajný úrad", Private Office - "Súkromný úrad" a Decyphering Branch - "Oddelenie pre dešifráciu".

1540?-1591

civ.

Klíma, s.65

Talian Giovanni Battista Argenti  (*?-†1591) - tajomník pre šifry Pápežskej kúrie a neskôr aj skvelý lúštiteľ. Bol tajomníkom šiestich pápežov a rozlúštil Bellasov autokľúč - polyalfabetickú šifru.

1550

civ.

Early Cryptology, Janeček, Gentlemani..., s. 17-8

V tomto roku jeden z najvýznamnejších talianských učencov, lekár, matematik, fyzik a filozof Girolamo Cardano (*1501-†1576),vydáva knihu De subtilitate libri XXI, v ktorej popisuje jednu z najpoužívanejších steganografických metód - tzv. Cardanovu mriežku. Jeho kniha bola znovu vydávaná v rokoch 1551, '54 {x2}, '59, '60 {x2}, '80, a v r. '82; francúzsky preklad vyšiel tlačou v r.1556.

1553

civ.

Kahn, s. 137

Giovan Batista Belaso uviedol v malom pojednaní La Cifra del ... myšlienku použitia hesla ako kľúča pre periodickú polyalfabetickú šifru. (Toto je štandardná polyalfabetická šifrovacia operácia chybne označovaná ako ``Vigenére'' väčšinou spisovateľov až do súčasnosti.)

1555

gov.

Klíma, s.65

Za pápeža Pavla IV.(zvolený 26.5.1555 - †18.8.1559), človeka veľmi prísneho a podporovateľa vyčíňania inkvizície bola zriadená kryptoanalytická služba v rámci funkcie tajomníka pre šifry. V nej s úspechom pracovala známa rodina Argentis.

1556

civ./gov.

Klíma, s.65, Early Cryptology

V tomto roku španielský kráľ Filip II. zostavil jeden z najlepších nomenklátorov svojej doby. Ďalej G. Cardano publikoval spis De rerum varietate libri XVII - O rozmanitosti prírody v sedemnástich knihách. Bola znovu vydaná v r.1557, '58, '80, a '81.

1558

civ.

Early Cryptology

Vyšla kniha s názvom Magiae natvralis libri XX - Prírodná mágia v dvadsiatich knihách, v ktorej kniha č.XVI sa venuje lúšteniu šifier. Autorom je Giovanni Battista della Porta (*15.2. 1535, †4.2. 1615). Bola znovu vydaná v rokoch 1560, '61{x2}, '62, '64, '67, '76, '85, '91, '97, a v r. 1607. Jej anonymný francúzsky preklad vyšiel tlačou v rokoch 1565, '67, '70, '71, a '84.

1561-?

gov.

Talian Matteo Argenti (*1561-†?) - synovec G.B. Argentiho, jeho nasledovník vo funkcii tajomníka pre šifry v Pápežskej kúrii, má na svojom konte niekoľko vynikajúcich myšlienok. V r. 1590 navrhol použitie kombinácie číslic a ich dvojíc ako substitučnej šifry, v r. 1591 vydal 135 stranovú príručku kryptografie - renesančné šifry a v r. 1605 kód podobný Huffmanovmu.

1562-1598

gov.

Singh, s.41, Grošek, s.16

Počas tohoto obdobia vo Francúzsku zúrili náboženské vojny medzi katolíkmi a hugenotmi. Hugenoti používali šifry, ktoré im ľahko lúštil právnik a matematik Francois Vieté (*1540-†1603). Taktiež sa mu podarilo rozlúštiť španielske nomenklátorové šifry pre francúzskeho kráľa Henricha IV. Navarrského (*1589-†1610). Kráľ mohol počas dvoch rokov tajne kontrolovať španielsku tajnú diplomatickú korešpondeciu. Akonáhle to však Španieli zistili, žiadali, aby pápež postavil Vieta pred kardinálsky súd pre podozrenie zo spojenia s diablom. Pápež tieto žiadosti rázne odmietol. Španielski kryptografi boli tak zosmiešňovaní po celej Európe.

1563

civ.

Kahn, s. 138

Giovanni Battista Porta (*15.2. 1535, †4.2. 1615), napísal spis De furtivis literarum notis: Vulgo de ziferis o šifrách, v ktorom po prvýkrát uvádza digrafickú šifru. Rozdeľuje šifry na traspozíciu, substitúciu a substitúciu za symboly (použitie cudzej abecedy). Navrhol použitie synoným a pravopisných chýb na zmätenie kryptoanalytika. Zjavne ako prvý uviedol pojem rozhádzanej abecedy v polyalfabetickej tabuľke.

1564

civ.

Kahn, s. 144 (pozn. pod čiarou)

Bellaso publikoval v knihe Il vero modo di scrivere in cifra ... šifru, tzv. autokľúč pokračujúc v práci započatej Cardanom, ktorý zdá sa ako prvý objavil túto myšlienku.

1585

civ.

Kahn, s. 146

Blaise de Vigenére (*1523 - †1596), napísal knihu Traicté des chiffres, ou secretes manieres d'escrire o šifrách, obsahujúcu prvé autentické systémy autoklúča z OT a ŠT ( v ktorých sa ako súčasné písmená kľúča používali predchádzajúce písmená otvoreného resp. šifrového textu). [Kahn, s.147: obidva systémy boli zabudnuté a neskôr znovuobjavené v 19. storočí.] [Princíp autokľúča v súčasnosti prežíva v operačných módoch DES - CBC a CFB.]

1591

civ.

Early Cryptology

Portova De fvrtivis bola znovu vydaná Johnom Wolfom v Londýne, ktorý "takmer dokonale sfalšoval pôvodné vyd. z r. 1563".

1592

civ.

Early Cryptology

Julius Caesar Scaliger uverejnil svoju 1220 stránkovú knihu Exotericarvm exercitationvm liber XV. "Tento filozofický traktát o Cardanovej De subtilitate ... bol populárnou učebnicou až do konečného pádu aristotelovskej fyziky" (@ Galland 161). Bola vydaná znovu v rokoch 1557, '60, a '76.

1593

civ.

Early Cryptology

Portova De fvrtivis bola znovu vydaná (bez povolenia) ako De occvltis literarvm notis a obsahovala poprvýkrát ako prílohu sériu kryptologických synoptických (porovnávacích) tabuliek . Znovu vydávaná bola v rokoch 1603 a 1606.

1594

civ.

Early Cryptology

Sir Hugh Platt publikoval knihu The Jewell House of Art and Nature, conteining divers rare and profitable Inventions.... Piate pojednanie obsahuje popis steganografickej metódy: "Ako napísať a poslať tajne odkaz, ktorý nebude možné zabrániťa ľahko odhaliť." (144).

1605

civ./gov.

Sir Francis Bacon (*1561 - †1626) uverejnil spis Proficience and Advancement of Learning Divine and Humane. V knihe č.VI, v jednom odstavci poskytuje popis kryptografie a vysvetľuje, že by sa mal klásť dôraz na také šifry, ktorých vlastnosti zaručia, že "budú nepostrehnuteľné" (60-1). Tj. odporúča použiť steganografickú metódu, ktorá vytvára šifrový text nepripomínajúci vôbec zašifrovanú správu. Bacon uzatvára svoje stručné pojednanie poznámkou, že "s ohľadom na vzácnosť a neskúsenosťrúk, cez ktoré prechádzajú, Najveľkolepejšie Veci, sú veľakrát utajené najslabšími ŠIFRAMI."

1606

civ.

@ Kahn, s.135

Poprvýkrat bola vydaná Steganographia...Ars per occvltam scriptvram animi svi volvntatem absentibvs aperiendi certa Johanna Trithemia (samozrejme, "existuje tu značná nezrovnalosťohľadne prvých vydaní tejto práce", vrátane určitých náznakov, že bola publikovaná vo veľmi obmedzenom náklade v Lyone roku 1531 [181-3]). Práca sa explicitne zaoberá metódami utajovania samotnej existencie kryptogramov v "normálne" vyzerajúcom texte. Kniha č.IV spracováva najjednoduchšie steganogramy, tzv.akrostich a obsahuje zoznamy slov, ktoré sa dajú "použiť na zostavovanie krycieho textu, prenášajúcom iba v každom druhom písmene slova tajnú správu."

1623

civ.

Bacon

Sir Francis Bacon popísal šifru, ktorá dnes nesie jeho meno -- biliterálnu šifru, v súčasnosti známu ako 5-bitové binárne kódovanie. Povýšil ju na steganografický prostriedok -- využitím variácie typu sadzby písma na prenos každého bitu kódovania.

1624

civ.

Kahn, s.

Gustavus Selenus (pseudonym vojvodu Augusta II. z Brunšviku-Lüneburgu, *1580, †1666) uverejnil 500 stránkovú knihu Cryptomenytices et Cryptographiae Libri IX. Bola najpodrobnejším spracovaním kryptologickej problematiky tých čias; stala sa štandardnou prácou, na ktorú sa odvolávali rôzni autori. Zhrnula a zosumarizovala spisy Trittheima, Vigenéra, Portu, Cardana, Schwentnera a Kirchera.

1626

civ.

Kahn, s.

Francúz Antoine (*1599, †1682) a jeho syn Bonaventure Rossignolovci slúžili dlhé roky francúzskym kráľom a kardinálovi Richelieuovi (Armand Jean du Plessis, *1585 - †1642) ako kryptoanalytici cudzej vojenskej a diplomatickej korešpondencie. Antoine sa poprvýkrá| preslávil práve v tomto roku, keď dostal na vylúštenie zachytený šifrovaný list, odoslaný po poslovi z obkľúčeného mesta Realmontu. Do večera ho prečítal. A ihneď nato sa obranci mesta vzdali obliehateľom. Vytvoril tzv. Grand Chiffre (Veľkú šifru), homofónnu šifru s klamačmi pre Ľudovíta XIV., ktorú sa podarilo vylúštiť až v 19. stor.

1685

civ.

Kahn, s.

Angličan John Falconer popísal vo svojom diele "Cryptomenytices Patefacta" s podtitulom "The Art of Secret Information Disclosed without a key" - v prekl. Umenie odhaľovania tajného písma bez kľúča, stĺpcovú transpozíciu. Otvorený text bol zapisovaný do obdĺžnika zľava doprava, ale vypisovaný bol po stĺpcoch, zhora nadol. Taktiež táto kniha narušila mýtus o nerozlúštiteľnosti polyalfabetickej šifry. V roku 1692 vyšla v Londýne jej upravená verzia s názvom "Rules for Explaining and Decyphering all Manner of Secret Writing", čo v preklade znamená "Pravidlá odhaľovania a dešifrovania všetkých druhov tajného písma"

1693

gov.

Kahn, s.

Sir John Wallis (*1616, †1703) dňa 6. júna onoho roku rozlúštil šifrovaný list francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.. Pracoval ako matematik na Oxfordskej univerzite, v slúžbách obávaného šéfa špionáže "obrneného" kancelára Olivera Cromwella, Johna Thurloea, a známy je aj znovuobjavením binomickej formuly a symbolu pre nekonečno. V jeho práci od r. 1703 pokračoval a zakladateľom tzv. Decyphering Branch - "dešifrovacieho oddelenia" sa stal jeho vnuk William Blencowe. Jeho spoločníkom bol ďalší profesor z Oxfordskej univerzity reverend Edward Willes. Počas svojho pôsobenia ako hlavy tejto inštitúcie získal vznešený titul "Decypherer"-Lúštiteľ. Od roku 1716 to bol väčšinou reverendov rodinný podnik, a keďže mal troch synov, pracovali spolu s ním takmer päťdesiat rokov ako kryptoanalytici.

1700

civ.

Kahn, s.

Ruský cár Peter I. (*1672, †1725), ktorý vládol v rokoch 1682 až 1725, používal na šifrovanie svojich správ veľkú kódovaciu tabuľku obsahujúcu 2000 - 3000 slabík.

1744

gov.

Chvostov, s.300

 Ruský matematik Christian Goldbach (*1690, †1764) pracoval ako kryptoanalytik v (de)šifrovacom oddelení KID (Kollegij Innostrannych Děl), - Kolégia zahraničných vecí cárskeho Ruska. Práve v tomto roku rozlúštil šifrovanú korešpondenciu francúzskeho vyslanca markíza Chétardyho na príkaz kancelára Alexeja Bestuževa-Rjumina (*1693, †1766). Tým vyšli na povrch jeho tajné plány na zvrhnutie kancelára a zatiahnutie cárovnej do vojny o rakúske dedičstvo po boku Francúzska a Pruska. Nepriamo do tohoto komplotu (cez svoju matku - kňažnú Johannu) bola zapojená aj nevesta Petra Fjodoroviča, budúca cárovná Katarína II. Tento počin vyniesol Chétardymu príkaz, aby do 24 hodín opustil krajinu. To všetko sa dialo na kancelárov popud a s vedomím cárovnej Alžbety I. Petrovny (*1709-†1762), ktorá vládla v rokoch 1941-62, a živo sa zaujímala o lúštiteľskú prácu Goldbacha a iných.

1749

gov.

Singh, s.68-9

V 18. storočí mala skoro každá európska mocnosť svoj tzv. Čierny kabinet al. čiernu komnatu (franc. Cabinet Noir, angl. Black Chamber) – mozgové centrum pre dešifrovanie správ a zhromažďovanie spravodajských informácií. Najslávnejšou, najdisciplinovanejšou a najvýkonnejšou z nich bola Geheime Kabinets-Kanzlei vo Viedni. Za tieto jej vlastnosti vo veľkej miere vďačila aj barónovi Ignazovi de Koch, pod ktorého vedením v rokoch 1749 až 1763 dosiahla najlepšie výsledky, čo častokrát oceňovala aj cisárovná Mária Terézia.

90-te roky 18. stor.

civ./vlád.

Kahn, s.192, Cryptologia v.5 No.4 pp.193-208

Thomas Jefferson, pravdepodobne podporovaný Dr. Robertom Pattersonom (matematikom na Pennsylvánskej univerzite), objavil svoj šifrovací valec. Tento jeho vynález bol neskôr niekoľkokrát znovuobjavený v rozličných formách a ako tzv. pásková šifra, M-138-A použitý americkým námorníctvom v 2. svet. vojne.

1809-15

vlád.

Cryptologia v.26 No.4 (Október. 2002)

Anglický vojenský kryptoanalytik podplukovník George Scovell lúštil šifrovanú vojenskú korešpondenciu francúzskeho cisára Napoleona Bonaparta, pre vynikajúceho stratéga a spravodajského teoretika vojvodu z Wellingtonu, hlavného strojcu britského víťazstva pri Waterloo v r. 1815. Najznámejším úspechom je rozlúštenie legendárnej Bonapartovej Veľkej Parížskej šifry, ktorá obsahovala 1400 kódových výrazov.

1817

vlád.

Kahn, s. 195

Plukovník Decius Wadsworth zhotovil ozubený šifrovací disk s odlišným počtom písmen otvorenej a šifrovej abecedy -- vedúci k progresívnej šifre, v ktorej sú abecedy používané nepravidelne, v závislosti na použitom otvorenom texte.

1854

civ.

Kahn, s. 198

Charles Wheatstone objavil šifru, ktorá sa neskôr stala známa pod názvom Playfairova šifra, oznámenú verejnosti jeho priateľom Lyonom Playfairom. Táto šifra používa tabuľku písmen zostavenú pomocou slovného kľúča na to aby sa vytvorila digrafická šifra, ktorá je ľahká na použitie v poľných podmienkach. Taktiež vynašiel znovu Wadsworthove zariadenie a odvtedy je toto známe pod jeho menom.

1857

civ.

Kahn, s. 202

Šifra Admirála Sira Francisa Beauforta (ktorej variant sa nazýva ``Vigenére'') bola publikovaná jeho bratom, po admirálovej smrti vo forme karty s rozmermi 4x5 palcov.

1859

civ.

Kahn, s. 203

Pliny Earle Chase uverejnil prvý popis zlomkovej (tomografickej) šifry.

1854

civ.

Cryptologia v.5 No.4 pp.193-208

Zdá sa, že Charles Babbage znovu objavil diskovú šifru.

1861-1980

civ.

Deavours

``Skúmanie amerických patentov od vydania prvého kryptografického patentu v r. 1861 až po rok 1980 odhalilo 1 769 patentov, ktoré sú primárne spojené s kryptografiou.'' [p.1]

1861

civ./(vlád.)

Kahn, s. 207

Friedrich W. Kasiski publikoval knihu, v ktorej uviedol prvé všeobecné riešenie polyalfabetickej šifry s periodickým heslom, znamenajúce teda koniec obdobia niekoľkých stoviek rokov nerozlúštiteľnosti pre polyalfabetickú šifru.

1861-5

vlád.

Kahn, s. 215

Počas americkej občianskej vojny používala Únia, pravdepodobne okrem iných šifier, aj substitúciu vybraných slov nasledovanú slovnou stĺpcovou transpozíciou zatiaľčo Konfederácia požívala šifru Vigenére (riešenie ktorej bolo práve publikované Kasiskim).

1883

civ.

Kahn, s.

Známy francúzsky kryptológ Auguste Kerckhoffs von Nieuwendhoff napísal knihu s názvom "La Cryptographie militaire". Základom tejto knihy bol jeho rovnomenný dvojčasťový článok uverejnený v tom istom roku v januárovom a februárovom čísle časopisu Journal des Sciences militaires.

1891

~lád./(civ.)

Cryptologia v.5 No.4 pp.193-208

Major Etienne Bazeries zhotovil svoju verziu valcovej šifry a uverejnil návrh v r. 1901 po tom, ako ju francúzska armáda odmietla. [Keďže bol aj vojenským kryptológom skutočnosť, že ju publikoval ma vedie k tomu, aby som tento zdroj zaradil rovnako do civilnej ako aj vládnej oblasti.]

1913

vlád.

Cryptologia v.5 No.4 pp.193-208

Kapitán Parket Hitt znovuvynašiel valcový šifrátor, v páskovej forme, vedúci k typu používanému počas 2. svet. vojny a ozn.ako M-138-A.

1916

govt

Cryptologia v.5 No.4 pp.193-208

Major Joseph O. Mauborgne prerobil Hittovu páskovú šifru naspäť do formy diskov, zosilnil konštrukciu abecedy a vytvoril to, čo napokon viedlo k vytvoreniu šifrovacieho zariadenia ozn. ako M-94.

1917

civ.

Kahn, s. 371

William Frederick Friedman, neskôr považovaný za otca americkej kryptoanalýzy (a muž, ktorý ako prvý použil tento termín), bol zamestnaný ako civilný kryptoanalytik (spolu so svojou manželkou Elizebethou) v Riverbank Laboratories a vykonával kryptoanalýzu pre vládu USA, ktorá nemala žiadnych vlastných kryptoanalytických expertov. W. F. F. pokračoval v tejto práci tým, že začal vyučovať na škole pre vojenských kryptoanalytikov v Riverbanku -- neskôr presunul túto prácu do Washingtonu a opustil Riverbank.

1917

civ.

Kahn, s. 401

Gilbert S. Vernam pracujúci pre spoločnosť AT&T, objavil praktický polyalfabetický šifrovací stroj schopný použitia kľúča, ktorý je úplne náhodný a nikdy sa neopakuje -- jednorázovej pásky. Toto je doposiaľ jediná známa dokázateľne bezpečná šifra. Tento stroj bol ponúknutý vláde USA pre použitie v I. svetovej vojne, ale bolo odmietnuté. Na komerčný trh bol uvedený v r.1920.

1918

vlád.

Kahn, s. 340-5

Nemci na sklonku I. svet. vojny zaviedli do služby systém ADFGVX. Bola to vlastne šifra, ktorá vykonávala substitúciu (cez tabuľku zostavenú pomocou slovného hesla), frakcionáciu a následne transpozíciu zlomkov písmen. Nakoniec bola rozlúštená francúzskym kryptoanalytikom Poručíkom Georgesom Painvinom.

1919

civ.

Kahn, s. 420

Hugo Alexander Koch si dal v Holandsku zaregistrovaťpatent na šifrovací stroj využívajúci rotorový princíp. V r. 1927 presunul tieto patentové práva na Arthura Scherbiusa , ktorý vynašiel a predával stroj Enigma takmer od roku 1923.

1919

civ.

Kahn, s. 422

Arvid Gerhard Damm si vo Švédsku zaregistroval patent na mechanický rotorový šifrovací stroj. Tento stroj sa rozrástol do rodiny šifrovacích strojov pod vedením Borisa Caesara Wilhelma Hagelina, ktorý od neho obchod prevzal a bol asi jediným z komerčných kryptografov tohoto obdobia, ktorý z tejto podnikateľskej činnosti vytvoril prosperujúci podnik. Po vojne švédsky zákon, ktorý umožnil vláde zabrániť zverejneniu vynálezov  považovaných za dôležité pre obranu spôsobilo, že Hagelin premiestnil spoločnosť do mesta Zug vo Švajčiarsku, kde bola založená pod názvom Crypto AG. Spoločnosť je stále funkčná, hoci čelí obvineniu kvôli údajnému predaju úmyselne oslabeného šifrovacieho produktu do Iránu.

1921

civ.

Kahn, s. 415

Edward Hugh Hebern založil spoločnosť ``Hebern Electric Code'' vyrábajúcu elektromechanické šifrovacie stroje založené na princípe rotora, ktorý sa po každom zašifrovaní písmena otočí na spôsob tachometra.

1923

civ.

Kahn, s. 421

Arthur Scherbius založil spoločnosť s názvom ``Chiffriermaschinen Aktiengesellschaft'' na výrobu a predaj svojho šifrovacieho stroja Enigma.

1924

civ.

Deavours, s. 151

Alexander von Kryha vytvoril svoj ``kódovací stroj'', ktorý bol používaný dokonca nemeckým diplomatickým zborom zjavne až do začiatku 50-tych rokov 20. stor.. Samozrejme bol kryptograficky slabý-- majúci malú periódu. Testovací kryptogram dĺžky 1135 znakov bol vyriešený americkými kryptoanalytikmi Friedmanom, Kullbackom, Rowlettom a Sinkovom za 2 hodiny a 41 minút. Aj napriek tejto skutočnosti stále pokračoval predaj a používanie tohoto stroja -- triumf podnikavosti a lekcia pre spotrebiteľov kryptografických zariadení.

1927-33

civ.

Kahn, s. 802ff

Užívatelia kryptografie neboli obmedzení iba na skutočných finačníkov, milencov, experimentátorov, atď.  Taktiež bola pomocníkom zločincov. ``Najväčšia éra medzinárodneho pašovania liehovín -- Prohibícia -- stvorila najväčšie obdobie kriminálnej kryptológie.'' [s. 817] Až do súčasnosti vedie FBI kryptoanalytické oddelenie zaoberajúce sa kriminálnou kryptografiou. [Podľa Kahnovho popisu z roku 1967 toto oddelenie sídlilo na adrese: 215 Pennsylvania Avenue SE, Washington DC.]

``Kapitán kráľovského námorníctva vo výslužbe navrhoval systémy pre tichomorskú operáciu organizácie Consolida|ed Exporters, hoci jej golfské a atlantické skupiny si podľa potreby vytvárali svoje vlastné šifry.

``Jeho meno bolo neznáme,ale jeho kryptologická expertíza bola zjavná. Pašerácke systémy sa čim ďalej tým viac stávali komplikovanejšími. "Niektoré z nich sú tak zložité, že žiadna z vlád sa dokonca ešte ani nepokúsila použiť takéto systémy pre svoje najtajnejšie komunikácie," napísala pani [Elizebetha Smith] Friedmanová v správe z polovice 30-tych rokov minulého storočia. "Nikdy počas I. svet. vojny, keď tajné metódy komunikácie dosiahli najvyššiu úroveň vývoja, v nej neboli použité tak obsiahle prostriedky ako tie nájdené v niektorých zásielkách pochádzajúcich zo vzájomnej korešpondencie lodí prevážajúcich rum na západné pobrežie." '' [s. 804]

1929

civ.

Kahn, s. 404

Lester S. Hill publikoval ``Cryptography in an Algebraic Alphabet - slov. Kryptografia v algebraickej abecede'' v ktorej sa blok otvoreného textu zašifrúva pomocou maticovej operácie.

1933-45

vlád.

Kahn, s. 422 (a mnoho iných)

Stroj Enigma síce nebol komerčne úspešným, ale po tom čo bol z trhu stiahnutý a vylepšený, stal sa kryptografickým žolíkom nacistického Nemecka. [Bol rozlúštený poľským matematikom Marianom Rejewskim, pomocou metódy založenej len na zachytenom šifrovom texte a jednom zozname úplných denných kľúčov na tri mesiace dopredu získaných pomocou špióna. Pokračujúce prielomy boli založené na výskumoch Alana Turinga, Gordona Welchmana a ďalších počas vojny, v Bletchley Parku v Anglicku.]

1937

vlád.

Kahn, s.18ff., Cryptologia v.22 No.1 pp.11-13

Japonský stroj Purple bol vynájdený ako odpoveď na odhalenia Herberta O. Yardleya a v roku 1940 rozlúštený tímom vedeným Williamom Frederickom Friedmanom. Stroj Purple používal namiesto rotorov krokovacie telefónne relé and ým pádom mal v každom kroku úplne odlišnú permutáciu oproti vzájomne závislým permutáciám jedného rotora v odlišných pozíciách.

[Pozn.: Je menej známou skutočnosťou, že rozlúštenie Purple sa v r. 1941 podarilo aj sovietskej spravodajskej službe NKVD, presnejšie jej novo zriadenej 5. hl. správe (šifry). Túto správu viedol ako odborník na japonskú problematiku a počas vojny najviac vyznamenávaný kryptológ Sergej Tolstoj. Povráva sa, že americkí analytici si po namáhavom a vyčerpávajúcom rozlúštení dopriali celú basu plnú nealko, typicky amerického nápoja coca-cola. Čo si po rovnakom a nemenej významnom úspechu vypili ruskí kryptografi nie je známe. Že by to bola známa vodka???. O tom tajné archívy NKVD mlčia.]

1930's

vlád.

Kahn, s. 510ff., Deavours, s. 10,89-91

Kahn pripisuje vynález americkej SIGABY (M-134-C) Williamovi F. Friedmanovi zatiaľčo Deavours ho prisudzuje nápadu Franka Rowletta, jedného z Friedmanových prvých spolupracovníkov. Táto úprava zlepšila vynálezy rotora objavené Hebernom a Scherbiusom pomocou použitia pseudonáhodného krokovania viacerých rotorov po každom šifrovacom kroku namiesto dosahovania rovnomerného tachometrického krokovania rotorov ako v Enigme. Taktiežpoužíval 15 rotorov (10 pre transformáciu znakov, 5 pravdepodobne pre riadenie krokovania) namiesto 3 resp. 4 rotorov, ktoré používala Enigma.

1930's

vlád.

Deavours, s. 144

Britský stroj TYPEX bol variantom komerčnej Enigmy zakúpenej v 20-tych rokoch minulého storočia Britmi za účelom štúdia. Bol to päťrotorový stroj s dvomi počiatočnými rotormi ako statormi, slúžiacimi k rovnakému účelu ako plugboard - slov. zásuvná doska v nemeckej Enigme.

1970

civ.

Feistel

Dr. Horst Feistel viedol v 60-tych rokoch minulého storočia výskumný projekt v laboratóriách spoločnosti IBM Watson Research Lab, ktorého výsledkom bolo vyvinutie  šifry LUCIFER. Táto neskôr inšpirovala americký šifrovací systém DES (nižšie) a ďalšie súčinové šifry, tvoriace rodinu označovanú názvom ``Feistelovské šifry''.

1976

civ./govt

FIPS PUB-46

Návrh firmy IBM, založený na šifre LUCIFER a so zmenami (zahrnujúce vylepšenia S-boxov ako aj redukciu veľkosti kľúča) vykonanými americkou NSA, bol vybratý za americký štandard šifrovania dát - DES (Data Encryption Standard). Odvtedy si získal celosvetovú akceptáciu, hlavne pretože sa ukázal dostatočne silným na to, aby odolal počas celých 20 rokov intenzívných útokov naň. Dokonca tí, ktorí mu už tak nedôverujú ako v minulosti môžu jeho životnosť predĺžiť použitím napr. trojkľúčového TripleDES-u.

1976

civ.

Diffie

Whitfield Diffie a Martin Hellman publikovali článok s názvom ``New Directions in Cryptography, slov. Nové smery v kryptografii'', uvádzajúci myšlienku kryptografie s verejným kľúčom. Taktiež prišli s nápadom autentizácie pomocou jednocestnej funkcie -- modulárneho umocňovania , v súčasnosti používaný v utilite S/Key typu challenge/response, slov. výzva/odpoveď.  Svoju prednášku zakončili pozorovaním pre ktoré tento HTML dokument poskytuje vyčerpávajúci dôkaz: ``Skúsenosti v umení kryptoanalýzy bývali vždy z väčšej časti na strane profesionálov, ale inovácie, konkrétne v návrhoch nových typov kryptografických systémov, pochádzali primárne od amatérov.''

April 1977

civ.

Shamir

Ronald L. Rivest, Adi Shamir a Leonard M. Adleman inšpirovaní prednáškou Diffieho a Hellmana a vyzerajúci ako úplní nováčikovia v kryptografii vzájomne medzi sebou diskutovali ako vytvoriť praktický systém s verejným kľúčom. V jednu aprílovú noc, keď Ron Rivest ležal v posteli s masívnou bolesťou hlavy prišiel na princíp algoritmu RSA. Napísal o ňom list pre Shamira a Adlemana a nasledujúce ráno im ho poslal. Bol to prvá prakticky použiteľná šifra s verejným kľúčom pre zaistenie dôvernosti ako aj na tvorbu digitálnych podpisov, založená na ťažkosti riešenia úlohy faktorizácie veľkých čísel. Popis algoritmu zaslali Martinovi Gardnerovi dňa 4. apríla na uverejnenie v časopise Scientific American. Vyšiel v septembrovom vydaní z roku 1977. Článok v Scientific American obsahoval ponuku zaslať celú technickú správu každému kto pošle ofrankovanú obálku so spiatočnou adresou. Takýchto žiadostí boli tisícky prakticky z celého sveta.

Ktosi z NSA protestoval proti distribúcii tejto správy zahraničným štátnym príslušníkom a RS&A na chvíľu pozastavili posielanie listov -- ale keď NSA nedokázalo odpovedať na dotazy ohľadne legálnej bázy ich požiadavok, RS&A pokračovali v ich posielaní. Adi Shamir verí, že toto bol počiatok súčasnej politiky [as of August 1995], v ktorej môžu byťtechnické správy resp. prednášky voľne distribuované. [Pozn.: Dva medzinárodné časopisy, ``Cryptologia'' a ``The Journal of Cryptology'' boli založené krátko po tomto pokuse NSA zabrániť publikácii.]

Oproti tomu čo sa hovorilo v predchádzajúcej legende RS&A zrejme nemali žiadnu znalosť pravidiel ITAR alebo spôsobov registrácie utajených patentov.Nerozhodli sa publikovaťpredtým nežzaregistrujú medzinárodné patenty nie pretože by sa chceli vyhnúť takýmto bráneniam slobodného vyjadrovania sa, ale skôr preto, že nezamýšľali patentovať si algoritmus. Chceli iba dostať myšlienku von.

1978

civ.

RSA

Algoritmus RSA bol publikovaný v časopise Communications of the ACM.

1984-5?

civ.

ROT13

V softvéri používanom pri newsoch v diskusných fórach na USENET-e sa poprvýkrát objavila šifra rot13 určená na zabezpečenie utajenia obsahu príspevkov aby sa zabránilo deťom a iným neznalým osobám v zhliadnutí ich závadného textu. Toto je prvý príklad použitia šifry s kľúčom všeobecne známym, ktorý poznám a v ktorom bola táto šifra aj skutočne účinná.

1985

civ.

Menezes, s.

Shafi Goldwasser, S. Micali a Rackoff objavili schémy resp. protokoly s tzv. nulovým rozšírením znalostí, angl. zero-knowledge protocols. Najznámejším príkladom je problém nájdenia správneho vchodu do jaskyne - tzv. Alibabov protokol.

1985

civ.

Koblitz, s.

Dvaja výskumníci Neal Koblitz a Victor Miller, nezávisle na sebe navrhli využitie tzv. eliptických kriviek v oblasti kryptografie s verejným kľúčom.

1990

civ.

IACR90

Xuejia Lai a James Massey vo Švajčiarsku publikovali prednášku s názvom ``A Proposal for a New Block Encryption Standard'' a v ktorej navrhli kryptosystém International Data Encryption Algorithm (IDEA) -- na výmenu algoritmu DES. IDEA používa 128-bitový kľúč a využíva operácie, ktoré sú tradičné pre bežne dostupné počítače, tým pádom je vytváranie softvérových implementácii oveľa efektívnejšie.

1990

civ.

IACR90

Charles H. Bennett, Gilles Brassard a i. zverejnili svoje experimentálne výsledky týkajúce sa výskumu v oblasti kvantovej kryptografie, ktorá používa na prenos prúdu bitov kľúča pre neskoršie zašifrovanie správy Vernamovou metódou (resp. iné účely použitia) jednotlivé fotóny. Ak sa predpokladá platnosť zákonov kvantovej mechaniky, potom kvantová kryptografia, angl. Quantum Cryptography (QC) poskutuje nielen utajenie ale aj pozitívne odhalenie odposluchu a možnosť zmeranie maximálneho počtu bitov, ktoré by mohol oponent zachytiť. Na druhú stran}, QC súčasne vyžaduje mať medzi dvoma navzájom komunikujúcimi stranami optický kábel zo sklených vláken.

1991

civ.

Garfinkel

Phil Zimmermann uvoľnil svoju prvú verziu šifrovacieho softvérového balíka PGP (Pretty Good Privacy, slov. Celkom Dobré Súkromie) ako reakciu na hrozbu zo strany vládnej FBI požadovať prístup k čistému textu pochádzajúcemu zo vzájomných komunikácií medzi občanmi. PGP priemernému občanovi ponúka vysokú úroveň bezpečnosti a ako taký by mohol byť považovaný za konkurenta niektorým komerčným produktom ako je napr. Mailsafe od RSADSI. PGP, samozrejme, je obzvlášť známy, pretože bol uvoľnený ako freeware a tým pádom sa stal všeobecne prijímaným štandardom na celom svete zatiaľčo jeho vtedajší konkurenti zostali prakticky neznámi.

1994

civ.

Rivest

Profesor Ron Rivest, autor predošlých algoritmov RC2 a RC4 obsiahnutých v kryptografickej knižnici BSAFE firmy RSADSI , navrhol a uverejnil svoj algoritmus RC5 na Internete. Tento algoritmus využíva ako svoju jedinú nelineárnu operáciu dátovo závislú rotáciu a je parametrizovaný tak, že užívateľ môže meniť veľkosť bloku, počet rúnd a dĺžku kľúča.

10/2000

civ.

NIST

Po dlhotrvajúcej verejnej súťaži o najvhodnejšieho kandidáta na šifru AES (Advanced Encryption Standard, slov. Pokročilý šifrovací štandard) bol americkým štandardizačným úradom NIST (National Instute for Standards and Technology, slov. Národný inštitút pre štandardy a technológie) za jej víťaza zvolený algoritmus RIJNDAEL vyvinutý Vincentom Rijmenom a Joanom Daemenom.

26. november 2001

civ.

FIPS PUB 197

Od tohoto dňa nadobudol platnosť nový americký a môžeme povedať, že aj celosvetový šifrovací štandard AES ako FIPS PUB pod č. 197.